Postblack jsme přijali za svůj (Besna – rozhovor)

Slovenští Besna svým nedávno vydaným debutem Zverstvá přinesli do slovenské a české metalové scény nová žánrová spojení. Zároveň tu hodně dlouho nebylo takto silné album. Zaslané otázky zastihly kapelu na tour Revúca, v rámci kterého hrají 26.8. i v Praze.

Album Zverstvá spojuje víc žánrů – postblack, prog metal,… A výsledek je celistvý a přirozený, jako byste nemixovali víc žánrů dohromady, ale vytvořili úplně nový. Jak vůbec takováto pozoruhodná deska vznikala? Měnila se z hlediska žánrů v nějakým způsobem její podoba?

Pinťo: Jednotlivé skladby staviame na nosných melódiách a tie potom rozvíjame do formy ktorú máme radi – a ktorú si občas, ehm, požičiavame od našich obľúbených kapiel. Napríklad môjmu srdcu je blízke všetko s predponou prog a post, čiže prirodzene do toho celého vchádza aj dlhšia minutáž a kvílivé plochy. Každý z nás “doma” počúva trochu iný odtieň tvrdej hudby, ktorý vykvasí v set nápadov čo prinesie na skúšku, kde nakoniec hraním a improvizáciou dávame všetko dokopy. V prípade Zverstiev do toho ešte zamiešalo karty niekoľko lockdownov, takže fáza kvasenia viac krát prebiehala naozaj v izolácii. Záleží nám však na tom aby vo výslednom zvuku neostávalo nič náhodou, aby sme stále mysleli na to čo chceme ktorou pasážou povedať.

Ohledně lockdownů – podepsaly se na albu nějak z hlediska atmosféry nebo nálady? 

Pinťo: Lyricky pravdepodobne nie, z tejto strany sme mali už väčšinu konceptov načrtnutých predtým než udrel COVID. Hudobne – to je veľmi dobrá otázka, ale kto vie ? Vedome tiež nie, ale či by album znel inak keby vznikol v inom kalendárnom roku ? Možné to je.

Na Metal Archives je uvedeno, že tři z vás hráli v metalcoreové kapele Rotting Gutless Corpse – jak se stalo, že jste dali dohromady převážně postblackový projekt?

Samo: Toto nie je celkom pravda a už som si to aj minule všimol na Metal Archives, ale zabudol som im napísať, aby to opravili. RGC bol domácko-štúdiový projekt pre zábavu, ktorý vychádzal z grindcore a neskôr prevažne moderného metalu s vplyvmi metalcoru/deathcoru/djentu. Jeho členmi som bol ja – Samo Dudlák, ďalej Miloš Polakovič, Igor Orságh, Matej Drahoš, Michal Juránek a na base na niektorých songoch hosťoval aj Filip Štiglic. Teda zo súčasnej zostavy Besny som tam bol len ja, ale ten súvis je taký, že môj pôvodný zámer bolo hrať RGC naživo ako kapela a tak som začal zháňať hudobníkov na živé hranie, najmä bubeníka. Tak som sa dostal ku Gabovi Goraszovi, ktorý neskôr zavolal gitaristu Martina Pintera a na chvíľu aj vokalistu Dušana s ktorými predtým hrával v melodeath kapele Ingrained Hate. A hoci je pravda, že na zopár skúškach sme hrali aj veci z tvorby RGC, chalani relatívne rýchlo prišli s tým, že či nejdeme hrať niečo serióznejšie, za čo som im dodnes veľmi vďačný. A tak asi po pol roku hľadania a skúšania nových vecí vznikla Besna.

Paradoxné na tom je, že postblack sme nikto z nás predtým ani moc nepočúvali. Lenže tým, že každý z nás počúval trochu iné subžánre, tak sme nejak organicky doiterovali k hudbe ktorá nás všetkých bavila a ktorú viacero ľudí z nášho okolia začalo označovať ako postblack. Tak sme to prijali za svoje.  

Na škatulkování si většinou potrpíme my, pisálci, kapely většinou méně. Je to pro vás důležité, být stylově nějak zařazení? Cítíte se být součástí nějaké scény?

Samo: Súhlasím s tebou, škatulkovanie by mala byť, presne ako hovoríš, práca vás – žurnalistov/blogerov. Naša úloha je hudbu tvoriť. Teda nie, nepotrpíme si na tom, ale vnímame, že je to dôležité z takého PR pohľadu pre kapelu, lebo je to jedna z vecí (spolu s názvom kapely a artworkom), čo poslucháča zaujme ako úplne prvé a motivuje si nejakú novú hudbu pustiť na základe predošlej skúsenosti s označením žánru iných kapiel, ktoré má rád. Možno, že postblack nie je celkom presné označenie pre nás, ale asi máme k nemu najbližšie a nič presnejšie sme nevymysleli.

Cítime sa byť súčasťou povedzme československej metalovej scény, ale tým že v našej hudbe je počuť viacero rôznych subžánrov, radi zahráme napríklad aj na techno párty, punkovom festivale alebo black metalovom koncerte, pokiaľ tam samozrejme nehrajú nejaké extrémistické kapely alebo členovia podporujúci myšlienky režimov potláčajúce ľudské práva a slobody.

A co vy jako posluchači? Jaké žánry nejradši posloucháte?

Samo: V poslednej dobe ma v celku baví moderný black metal ako napríklad Wiegedood, Zeal & Ardor, White Ward alebo aj Uada a Panzerfaust s ktorými sme nedávno hrali, ale tiež mám stále rád aj súčasný deathcore ako Lorna Shore, Whitechapel alebo Distant.

Pinťo: Posledné týždne som nejako vymäkol, počúvam veľa Snarky Puppy a Stevena Wilsona. Ale stálicou mojich denných posluchov je The Ocean, a tiež sa veľmi teším na nový album spomínaných Lorna Shore alebo lokálnych Shallov.

Timo: Osobne som vyrastal na nu metale, neskôr som prešiel k progu a avantgarde. Momentálne ma chytil najstarší album Lucid Planet, okrem toho sa často vraciam ku kapele Soen a vyššie spomínaným The Ocean. Okrem toho si z lokálnej scény užívam prvé kúsky Black Hole Constellation a nový album od Jakuba Tirca. 

Gabo: V mojom playliste sa zväčša pohybujú stále melódie na ktorých som vyrastal v 90-tich rokoch. Väčšinou to bol skôr ten mainstream ktorý ma pohltil viac, ako menej známe kapely. Medzi srdcovky dodnes patrí Metallica a dá sa povedať že v každom albume od 80 do dnes si nájdem vždy niečo čo sa mi páči v ich tvorbe, ďalšia je asi stará Sepultura, ktorú si tiež pustím z času na čas, plus nejaký ten Kreator, Slayer, Korn, Gojira… je toho viac v playliste čo si väčšinou striedam v aute.

Tomu říkám pestrost! A co nejčastěji hraje, když spolu jedete v autě, třeba teď na tour…? 

Avril Lavigne a Linkin Park.

Prozradíte něco blíž o obalu, kdo je jeho autorem a co vyjadřuje? 

Samo: Autorom obalu je mladý grafický dizajnér Tomáš Paulen zo Žiliny. Jeho interpretáciu teda najlepšie vysvetlí sám.

Tomáš Paulen: Podľa mňa to nesie odkaz, že skutočné zlo sa ukrýva častokrát vo všednosti, nemá vždy obscénnu a ohavnú podobu, niekedy je dokonca krásne. Album art pôsobí čisto, ale jelenia žena v sebe nesie zármutok a bolesť všetkých zverstiev. Stavili sme na tradičnú techniku linorytu a aj motív odkazuje na slovenské folklórne zvyklosti. Myslím, že kapely ako Besna sú budúcnosť metalovej kultúry, keďže v metale je najväčšia rôznorodosť a sloboda nech aj album arty nie sú konvenciou ale príbehom…

Zverstvá jste vydali vlastním nákladem – neplánujete spolupráci s nějakým labelem?

Samo: Pred vydaním sme oslovili niekoľko desiatok zahraničných vydavateľstiev avšak bezvýsledne, tak sme sa teda rozhodli vydať si to sami. Máme však preddohodnutú spoluprácu s jedným českým metalovým eshopom, tak snáď to čím skôr klapne.

Momentálně jste na tour Revúca – jaké jsou zatím dojmy z něho? 

Samo: Fantastické! Veľmi sa tešíme, že to má tak super odozvu a aj pozitívnu spätnú väzbu od ľudí, čo sa po koncerte za nami zastavia. Nesmierne si to vážime. Teda, aby sme to uviedli na správnu mieru, úspešný koncert pre nás je tak od 25-30 platiacich, obzvlášť na miestach, kde sme nikdy predtým nehrali a nikoho tam osobne nepoznáme. Ale kopa koncertov prekvapí aj omnoho vyššou účasťou a to aj napriek obskúrnym, zle dostupným, ale o to krajším a jedinečným miestam. No a v neposlednom rade treba tiež povedať, že zopár koncertov sme teraz žiaľ museli zrušiť kvôli covidu, ale teda aj toto teraz evidentne patrí a vyzerá, že ešte aj nejakú dobu patriť bude ku koncertovaniu. Našťastie vyzerá, že niektoré z nich sa nám aj podarí preplánovať. A hlavne kopa koncertov v rámci prebiehajúceho turné nás ešte len čaká, jak na Slovensku, tak v Čechách! Aktuálny prehľad máme na našom facebooku. Tešíme sa na vás!